Zabudnutý príbeh: Sexuálne násilie. Pohľady z ukrajinských get a táborov. Skúsenosti žien so sexuálnym násilím počas druhej svetovej vojny ukazujú, že niektoré utrpenia boli rodovo špecifické

Podľa zdrojov sexualizované násilie na židovských ženách a dievčatách nebolo vedľajším produktom vojny, ale samotnej vojny, organizovanej a kontrolovanej tými, ktorí Židom upierali právo na existenciu.

Ako tvrdí historik Raul Hilberg, „cesta k zničeniu bola poznačená udalosťami, ktoré sa špecificky týkali mužov ako mužov a žien ako žien“. Obe pohlavia boli vystavené podobným formám prenasledovania a násilia – zneužívaniu, núteným prácam, hladu, deportáciám, ponižovaniu a smrti -, ale len ženy sa museli vyrovnať s tehotenstvom, potratmi a invazívnymi gynekologickými vyšetreniami. Hoci niektorí židovskí muži zažili rôzne formy sexuálneho násilia, väčšina obetí znásilnenia a tých, ktorí ho prežili, sú ženy.

K sexuálnym útokom dochádzalo na rôznych miestach vrátane židovských domovov, ulíc a väzníc, miest zabíjania a útulkov. V stovkách get a táborov (napr. koncentračné tábory, tábory nútených prác) na okupovanej Ukrajine počas druhej svetovej vojny boli židovské ženy obzvlášť zraniteľné voči rôznym formám sexuálneho ponižovania a zneužívania.

Sexuálne násilie počas holokaustu na Ukrajine, rovnako ako všade v Európe ovládanej nacistami, bolo rodovo podmienené predovšetkým z hľadiska pohlavia páchateľov a obetí. Prevažnú väčšinu obetí/preživších tvorili ženy a páchateľmi boli väčšinou muži – Nemci a ich spojenci, ako napríklad maďarskí, rumunskí, talianski a miestni kolaboranti a židovskí spoluobčania.

Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že dostali rozkaz znásilňovať ženy, ako sa to dialo počas genocíd v Rwande alebo bývalej Juhoslávii. Čo viedlo týchto mužov k tomu, aby sa stali násilníkmi? Dnes existuje mnoho myšlienok, ktoré sa snažia vysvetliť motiváciu sexuálnych zločinov počas vojny a genocídy.

Jednou z najproduktívnejších teórií je multifaktorový model, podľa ktorého kombinácia viacerých faktorov spôsobila, že sa muži dopustili sexuálneho násilia. K rozšíreniu sexuálneho násilia počas holokaustu významne prispeli politické a ideologické faktory. Sexuálne ponižovanie židovského tela bolo nevyhnutným dôsledkom dehumanizujúcich nacistických rasových teórií.

V tomto rámci násilníci obviňovali zo znásilnenia samotné ženy, pretože verili, že si ho „zaslúžia“ za svoje politické rozhodnutia. V dôsledku toho boli ženy znásilňované nielen preto, že boli ženami, ale najmä preto, že boli Židovkami. Vojnový faktor znamenal, že pomerne veľa sexuálnych delikventov bolo páchateľmi alebo svedkami mnohých násilných činov vrátane zabíjania, vďaka čomu si zvykli na násilie vo všeobecnosti a rozsah násilia sa mohol rozšíriť aj na znásilnenie.

Navyše, keďže boli ďaleko od domova, mnohí muži nepociťovali spoločenskú kontrolu, ktorá mohla byť pred vojnou odstrašujúcim faktorom. Vojna, ktorú viedlo Nemecko a jeho spojenci na východnom fronte, bola navyše brutálnejšia v zaobchádzaní s civilistami. Inými slovami, sexuálne trestné činy spáchané vojakmi boli oveľa častejšie stíhané vo Francúzsku ako na Ukrajine.

Niektorí muži verili vo svoje „právo“ nútiť ženy, aby uspokojovali ich sexuálne potreby. Sexuálny pud však nemožno považovať za dominantný motív znásilnenia, pretože sexuálne násilie je o moci, nie o sexe. Znásilnenie nie je o sexe v jeho násilnej podobe. Znásilnenie je násilie vo svojom sexuálnom prejave.

Ako poukázala historička Regina Mühlhäuserová, holenie vlasov, nútené vyzliekanie a kontrola genitálií počas šoa vyvolávali u žien pocity a významy, ktoré sa líšili od pocitov a významov mužov z dôvodu socializovaných rodových rolí a očakávaní. Tieto činy skôr ohrozovali bezpečnosť mužov, než aby sa spájali so sexualitou alebo sexuálnym ponížením.

Edmond Baumvald, ktorý prežil holokaust v tábore Janowska v Ľvove, spomínal, že jeden z vedúcich tábora nútil novopríchodzích Židov vyzliecť sa, aby sa zmocnil ich majetku. Jedna z mladých žien odmietla. Za neposlušnosť ju prinútil zozadu zdvihnúť sukňu a potom ju strelil do genitálií. Zavolal Žida a prikázal mu, aby ju vozil po námestí, kým nezomrie.

Nemci alebo ich kolaboranti znásilňovali ženy v kasárňach alebo v ich domoch či na pracoviskách. Aby zločin zakryli, ženy často zabili. Podľa spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust, Volksdeutsche Florian Koch, ktorý slúžil ako strážca v tábore Bohdanivka v Odeskej oblasti, zobral dospievajúce dievčatá vo veku 17 – 18 rokov z chlievov, kde žili s ostatnými Židmi, odviedol ich do stodoly, okradol, znásilnil a zastrelil.

Výbery prebiehali v kasárňach, na cvičiskách, počas náboru, po návrate žien z práce alebo pred deportáciou. Zvyčajne brali niekoľko mladých žien naraz. Jedna z preživších zo štúrovského geta spomína: „V noci privádzali Nemcov, ktorí chytali mladé ženy a znásilňovali ich. Naozaj ich zneužívali… Odviedli [ženy] a potom ich priviedli späť a nechali ich polomŕtve.“

Golda Wassermanová, ktorá prežila tulčinské geto, opisuje: „Rumunský žandár, ktorý bol veliteľom v Tulčine, vybral zdravé mladé dievčatá z geta a odviezol ich pod oficiálnou zámienkou, že pracujú v kuchyni a pekárni [talianskej a maďarskej] divízie, ktoré sa nachádzali [15 km od geta]. Dievčatá sa vrátili znásilnené a s pohlavnými chorobami. Mnohé z nich spáchali v kasárňach samovraždu, niektoré boli zabité, keď kládli odpor alebo sa pokúsili o útek.

Vedúci geta a tábora, ako aj dozorcovia často využívali svoje mocenské postavenie a nútili ženy a dievčatá k sexu výmenou za jedlo, lieky a ochranu pred deportáciou alebo pod hrozbou zabitia samotných žien alebo ich blízkych. Klára, židovská obyvateľka geta Kamenec Podolský, spomína: „Čajkovský [policajt] zvyčajne púšťal ženy z geta len vtedy, ak súhlasili, že s ním budú mať sexuálny styk.

Hladné ženy súhlasili so sexom s Čajkovským, len aby mohli ísť na trh a kúpiť si nejaké jedlo. Takýchto prípadov bolo veľa a všetci v gete o tom vedeli… Znásilnil obyvateľku geta Táňu Brottovú, ženu menom Chanka, mladé dievčatá Basiu a Dóniu Amsterové a mnoho ďalších. Neskôr prišli za mnou a mojou mamou a s plačom nám o tom rozprávali.

Galina Klotsmanová, Židovka, ktorá prežila tábor nútených prác pre Židov v Antonivke v Kyjevskej oblasti, spomína: „Bola s nami žena z Piatigorska. Išla na vlastnú päsť, bolo jej dovolené opustiť tábor a utiecť. Žid, ktorý prežil, Semjon Dodik, spomína, že poznal pekné mladé židovské dievča Oliu z Novej Uščice, ktorá sa zachránila pred popravou zastrelením. Vo svojich spomienkach zdôraznil, že sa jej to podarilo „s pomocou policajtov, ktorým poskytla určité služby, ktoré neskrývala“.

Napriek neskoršej povojnovej stigme, ktorá sa objavila okolo žien, ktoré sa museli venovať prostitúcii, niektoré z nich úspešne pomáhali iným Židom v getách a táboroch prostredníctvom svojich intímnych vzťahov. Anna Ivankovitserová napríklad spomína, že jedno židovské dievča v gete v Šargorode sa zbratalo s Rumunom a pomáhalo iným Židom, aby ho podplatili za tovar.

Sexuálne násilie bolo prostriedkom teroru a sociálnej kontroly nielen nad ženami, ale nad celou židovskou komunitou. Príbehy a fámy o znásilneniach sa okamžite rozšírili po táboroch a getách a vyvolali strach. Mladé dievčatá boli svedkami znásilňovania alebo zabíjania žien. Ava Dorfmanová si spomína na svoj zážitok z tábora Janowska: „Raz boli mladí ľudia na apelplaci a tí starší sedeli a jeden Ukrajinec – volal sa Boša – ju vytiahol von a mysleli sme si, že ju možno zachráni, ale keď sa vrátila, povedala, že ma znásilnil. A potom prišiel a zastrelil ju.

Mal som všetku jej krv, viete si predstaviť celý jej mozog. Strelil ju priamo do hlavy. Ako môžeš mať úplne normálny život, keď sa nad tým zamyslíš?“ Rodičia urobili všetko, čo mohli, aby zachránili svoje dcéry pred znásilnením. Skrývali ich, obliekali do handier, schovávali alebo strihali im vlasy, natierali im tváre sadzami, aby boli neatraktívne, šírili fámy o dievčatách trpiacich týfusom a inými chorobami.

Napriek všetkej snahe museli byť často svedkami brutálneho sexuálneho násilia na vlastných deťoch, ktorému nedokázali zabrániť ani ho zastaviť. To vo mne vyvolávalo hlboký pocit viny a bezmocnosti. A tieto pocity boli aj rodovo podmienené: židovskí muži vnímali sexuálne útoky ako vykastrovaný čin súvisiaci s ich neschopnosťou chrániť „svoje ženy“. Prítomnosť blízkych osôb počas znásilnenia bola pre obete znásilnenia ďalším ponižujúcim faktorom.

zdroj: mujlife.cz, titulní obrázek: Wikimedia Commons / Dctrzl – Own work, CC BY-SA 4.0, Pamätník holokaustu v Borščive

Odporúčané články:

Eva (46): Chcela som byť dobrou matkou pre svojho syna. Dnes je z neho neznesiteľný maznáčik Záhada zo 70. rokov nedala spávať mnohým expertom: Zmrzačené telá bez orgánov… čo sa im stalo?! Najsmrteľnejšie autobusové nehody v histórii Zabudnutý príbeh: Zmiznutie v Bassovej úžine Prečo je Rusko také nebezpečné? Píše človek, ktorý tam strávil niekoľko rokov Muž objavil dve strašidelné tajné dvere ukryté v jeho hotelovej izbe. Hrozné čo tam našiel Aj toto sa dialo počas prvej svetovej vojny. Fotka 18+