Zaujímavosti

Nepríjemná pravda! V dávnych dobách bola celá Európa obývaná Rusmi

Je to len súčasť väčšieho plánu. Mojím tvorivým zámerom je dokázať, že slovanské písomné pamiatky, najmä ruské, existujú už

admin

31 decembra, 2023

Nepríjemná pravda! V dávnych dobách bola celá Európa obývaná Rusmi

Je to len súčasť väčšieho plánu. Mojím tvorivým zámerom je dokázať, že slovanské písomné pamiatky, najmä ruské, existujú už najmenej niekoľko desiatok tisíc rokov.

Vaše objavy sú veľmi závažné, úplne sa vymykajú chápaniu histórie, na ktoré sme zvyknutí.

Ak som sa v tej knihe zaujímal o samotné kamene a chrámy, tu skúmam nápisy na zvieratách. Vedeli ste, že vo francúzskych jaskyniach sa nachádza množstvo vyobrazení rôznych zvierat? A keď ich začnete umelo upravovať, pretože inak nápisy nie sú viditeľné, ukáže sa, že na mamutovi je napísané „mamut“ a na koni „dil“! Odtiaľ pochádza ruské slovo „korkodil“. Pretože schéma tvorenia slov je rovnaká – „korkodil“ – kôň z korku, z kôry, a kôra je šupinatá. Nemáme teda skomolené anglické alebo latinské slovo, ale naopak, latinské slovo je skomolené ruské slovo: bolo to „korkodil“ a stalo sa z neho „krokodíl“.

Je to len súčasť väčšieho plánu. Mojím tvorivým zámerom je dokázať, že slovanské písomné pamiatky, najmä ruské, existujú už najmenej niekoľko desiatok tisíc rokov. V súčasnosti píšem druhú knihu, pravdepodobne s názvom „Ruské nápisy z doby kamennej“. Ak ma v tej knihe zaujímali samotné kamene a chrámy, tu skúmam nápisy na zvieratách. Vedeli ste, že v jaskyniach vo Francúzsku sa nachádza množstvo vyobrazení rôznych zvierat?

Na túto úlohu sa skutočne podujali mnohí bádatelia, ale jednoducho sa utopili v množstve faktov. Od nich sa odlišujem tým, že existenciu predcyrilského písma pokladám za fakt, pričom neexistoval len jeden systém slovanského písma, ale mnoho, pričom jeden z nich, a to slabičné runové písmo, som poznal nielen vďaka jeho existencii, ale po jeho rozlúštení mi umožnil čítať a porozumieť množstvu textov. Do dnešného dňa som ich prečítal viac ako jeden a pol tisíca a každý mesiac prečítam tucet nových. A teraz sa začala vynárať logika historického vývoja slovanského písomníctva. Teraz je už celkom jasné, že naši predkovia mali počas mnohých tisícročí tradíciu písma, veľmi sofistikovanú a v istom zmysle dokonalú – a to v čase, keď väčšina európskych národov nevedela čítať a písať.

Prvá reakcia ľudí, ktorí vidia výsledky môjho výskumu, je – to nie je možné! A ich údiv je pochopiteľný. Pre vedcov je uznanie tejto skutočnosti jednoducho nevýhodné – rúca to mnohé stereotypy a zaužívané názory, a to ich veľmi neteší, pretože stále tvrdia, že Slovania nemali vlastné písmo až do cyriliky. Preto aj samotný problém predcyrilského písma je takmer vedeckou herézou a zástanca takýchto názorov sa vedcom javí ako drzý šarlatán. Práve preto sa významní vedci vyhýbajú riešeniu tohto problému. Ani ja som sa nerozhodol hneď publikovať svoje práce. Žiaľ, v Rusku nenašli svojich dešifrovateľov. Dá sa to vysvetliť ani nie tak slabosťou domácej vedy, ako skôr jej postavením: tón v dejinách udávali Nemci, prívrženci normanskej teórie, podľa ktorej Rusko prevzalo od Škandinávcov nielen kniežatá a štátnosť, ale aj písomníctvo. Vo všeobecnosti má tento problém podľa môjho názoru aj vážny politický akcent, pretože nás núti prehodnotiť miesto starých Slovanov v celých dejinách.

Môžeme na základe vášho výskumu konštatovať, že slovanský jazyk, teda ruština, je jedným z najstarších jazykov na Zemi?

Zatiaľ to tak vyzerá, ale ide o to, že som sa nedotkol, povedzme, južných oblastí Ázie: je možné, že rovnako starý je aj čínsky jazyk. Ale ak vezmeme celú Euráziu, počnúc Veľkou Britániou a končiac Aljaškou, tak celý ten sever bol v dobe kamennej skutočne ruský. Vyzerá to tak, že ruština je ten jazyk, o ktorom Biblia hovorí, že bol jedným jazykom až do postavenia Babylonskej veže. V skutočnosti to tak vyzerá. Ako hovorieval jeden môj kolega, „žijeme v okupovanej krajine“, a to mnohé vysvetľuje. Ak to totiž myslíme vážne, budeme musieť prehodnotiť celú históriu. Napríklad Germáni prišli na slovanské územie v 1. storočí n. l. a začali vytláčať Slovanov. V Nemecku zostalo veľmi veľa slovanských názvov, napríklad Rostock („rostok“ – po rusky výhonok, výhonok, poznámka). Ale napríklad aj slovanský názov Brandenburg – volal sa „Brannij Bor“, teda obranný les.

Ako však dokázať, že je to tak, a nie naopak? Že u nich to predtým nebolo „burg“, ale u nás, na Rusi, „bor“?

Najprv sa môžeme pozrieť na legendy – Germáni ako národnosť sa v Európe objavujú v 1. storočí n. l. Prišli odniekiaľ z Ázie. Po druhé: je možné vykonať archeologické vykopávky. Bol taký vtip: Hitler, keď už začal prehrávať vojnu, sa rozhodol povzbudiť svojich vojakov, aby niečo vykopali v okolí Berlína, aby mohol povedať – tu sú naše svätyne, tu žili pred nami nemeckí roľníci. Vykopali – všade naokolo boli slovanské osady. Nuž, takže Germáni prišli v 1. storočí, žili pokojne niekoľko storočí, kým sa neposilnili a v 9. – 10. storočí začali vytláčať Slovanov „ohňom a mečom“. Povedzme, že existovalo mesto Lipsko, premenovali ho na Lipsko, Drážďany tiež neboli najprv Drážďany, ale niečo ako Drozdov. Všetky tieto mestá boli slovanské a Nemci odtiaľ vyhnali všetkých Slovanov.

V druhej fáze, keď sa začala postupná germanizácia zvyšných Slovanov, sa im Nemci začali vysmievať. Povedzme, že počas renesancie písali knihy ako Loď bláznov: keď začnete čítať, vidíte, že všade sa píše „Slovan, Slovan“. Všetci blázni sú Slovania. To bol začiatok ich morálneho útlaku. A napokon si zoberme 19. storočie, keď sa objavila nemecká historická škola. A v tejto nemeckej historickej škole sú dve klauzuly. Prvá klauzula: kto prišiel do Európy prvý, tomu Európa patrí. A druhá klauzula: Nemci prišli do Európy prví. Všetko ostatné z toho vyplýva.

Ďalej, Peter Veľký sa nedožil otvorenia Akadémie vied. Dokončenie Akadémie vied v podstate prevzala Katarína II. Na čele ruskej historickej vedy stáli traja muži – Miller, Bayer, Schletzer (všetci traja Nemci, pozn.). Čo by vám mohli povedať o ruskej vede? Povedali – Rusko v stredoveku nemalo štátnosť, prevzali ju Nemci. Ak sa na to pozrieme, v 9. – 10. storočí sme už mali štátnosť, Nemci ju ešte nemali. Nemohli sme ju od nich prevziať z jedného jednoduchého dôvodu – jednoducho nebola. Zistilo sa, že písmo sme prevzali od Nemcov. Ako sme od nich mohli prevziať písmo, keď oni ho nemali, keď prišli? Existujú takzvané germánske runy, ale oni ich prevzali od slovanských Vendov (Lužických Srbov, pozn.) a Vendovia ich prevzali od Vendov. Opäť platí, že to, čo mali Germáni, bol produkt slovanskej tvorby. Nemci však celý čas všetko rozvracali. A posunuli dejiny.

Predtým, v 16. storočí, nielen my, ale aj Poliaci, Strojakovskij, Belskij jasne píšu, že Rusi pomohli nielen Alexandrovi Veľkému, ale dokonca aj jeho otcovi Filipovi. Odvoláva sa na nich aj Katarína Veľká a píšu, že Rusi mali listinu dávno pred Rurikom. Za pomoc Alexandrovi Veľkému dostali zlatú listinu, ale tá sa dostala do Konštantínopolu, potom Konštantínopol dobyli Turci a Turci tieto listiny utopili v kúpeľoch a listina sa stratila. A naozaj, to sa stalo, jeden bulharský veľvyslanec mal to šťastie, že napriek sebe kúpil vagón listín, potom sa ukázalo, že sú to dokumenty starej bulharskej ríše, a získali niekoľko storočí zaznamenanej histórie. Preto sme dostali, dokonca oficiálne, dejiny Rusov – 4. storočie pred naším letopočtom (Alexander Macedónsky). Ale ak si dnes zoberiete akúkoľvek učebnicu slovanských dejín, tak vám to povedia: „Prepáčte, nie skôr ako v 5. storočí nášho letopočtu.“ To znamená, že nás práve odstrihli o 9 storočí.

Teraz si vezmite modernú ukrajinskú historiografiu: hovorí, že Kyjevský štát bol ukrajinský, všetky kniežatá boli čisto ukrajinské. Vtedy však žiadna Ukrajina neexistovala. Ukrajina sa objavuje až v 16. storočí. Bolo to poľské pohraničie. Keď sa Litovské veľkokniežatstvo spojilo s Poľskom, vznikla Litovská republika, potom sa tieto krajiny stali pohraničnými. Vo všeobecnosti je Ukrajina umelý útvar. Ak sa riadime ukrajinskou historiografiou, Rusko sa neobjavilo v 5. storočí, ale dokonca až v 14. storočí. A teraz sme v 6. storočí. Mám taký dojem – je to jeden historický model – nejaký národ príde na slovanské územie, obsadí toto územie, vyháňa odtiaľ Slovanov ohňom a mečom, zvyšných absorbuje do svojej kultúry, títo ľudia začnú hovoriť týmto jazykom. A po nejakom čase sa objaví kabinetná historiografia.
Možno sú Rusi, Slovania takí slabí, že všetci prichádzajú a vyháňajú ich?

Nie sú slabí, sú dobrí.

Ale Ukrajincov možno považovať za Slovanov? – Ťažká otázka. Súdiac podľa paleolitických nápisov, existovala slovanská ploska (zvláštny fonetický jav, typický pre východoslovanské jazyky, pozn. prekl.) Ja sa zaoberám etruským jazykom a ukazuje sa, že etruský jazyk je variantom bieloruštiny. Navyše na jednom zo zrkadiel je napísané, že pochádzajú od Krivičov, a hlavným mestom Krivičov je Smolensk. A druhá časť sú Polochovia z Polocka. Takže títo boli Etruskovia. Pár slov napíšu po etrusky, po bielorusky, a zvyšok je napísaný po rusky! A je úplne jasné, že množné číslo existovalo v staroveku a v paleolite, je vlastné aj ukrajinskému jazyku. Ale v ukrajinčine „o“ prechádza do „a“. Ruské „on“, ukrajinské „vin“, ruské „toľko“, ukrajinské „tiľki. Ide o oveľa neskorší jav. Ukazuje sa, že východiskom je ruština a ukrajinčina je odnož. My sme si však zachovali najstarší základný jazyk. Jediná vec – ruské „akan“ sa objavilo u nás, ale v paleolite sme mali „okan“ (typicky ruský fonetický jav, ide o výslovnosť samohlások v neprízvučných slabikách, pozn. red.) Objavil sa zvuk “ э“, ktorý je typický pre ruský jazyk, ale predtým sa vyslovoval ako „e“.
Chcete povedať, že latinčina sa vyvinula z ruštiny?

Keďže celú Euráziu neobsadili len Slovania, ale aj Rusi, je celkom jasné, že každý národ, ktorý prišiel, prijal túto kultúru a predovšetkým tento jazyk. Jaroslav Kesler píše, že všetky románske jazyky sú jednoducho deformáciou slovanského jazyka. Stačí vziať akékoľvek európske slová a dostaneme ruštinu. Vo svojich knihách uvádzam takéto príklady, hoci sú ich tisíce.

Aké zdroje používate? Aký je proces dešifrovania a čítania starých textov?

Vo svojej najnovšej monografii Posvätné kamene a pohanské chrámy starých Slovanov uvádzam viac ako 200 ilustrácií týchto objektov – od kameňov až po chrámy. Tieto nápisy možno vidieť na týchto kameňoch a kamenných stavbách, každý, kto chce, si to môže s istým úsilím overiť. Ide o to, že pre lepší kontrast je potrebné invertovať čiernu a bielu farbu a naopak, čím nápisy získajú oveľa väčší kontrast a sú ľahšie čitateľné. V knihe uvádzam ilustrácie kameňov a stavieb na území dnešného Ruska, Ukrajiny, Nemecka, Veľkej Británie, Poľska, Litvy, Grécka a Talianska. Chápem prekvapenie a pravdepodobnú nedôveru v moje slová, ale ponúkam vám, aby ste sa s materiálom oboznámili aspoň v jednej z týchto kníh. Som presvedčený, že čitateľ bude s mojimi dôkazmi a získanými výsledkami výskumu plne spokojný a sám objaví úžasný svet starých Slovanov.