Gesner Conrad – prírodovedec, ktorý si rád vymýšľal?

Conrada Gesnera (občas sa možno stretnúť s Gessnerom, ale ide len o skomolenie) odborníci nazývajú aj „nemeckým Pliniom“. A majú na to dobrý dôvod.

Narodil sa v Zürichu roku 1516 v rodine remeselníka. Nemal to v živote vôbec jednoduché. Veľmi skoro totiž osirel a musel sa ťažko prebíjať životom. Študoval v Štrasburgu, Bourges, Bazileji, Paríži a Montpellieri najprv jazykovedu, potom medicínu. Po skončení štúdia získal v Zürichu miesto učiteľa prírodopisu a neskôr sa stal aj mestským lekárom. Zomrel predčasne ako 49-ročný počas morovej epidémie v roku 1565.

No neodišiel z tohto sveta len tak. Zanechal po sebe unikátne životné dielo nesúce názov Historia animalium (Dejiny živočíchov). Je to akýmsi pokračovaním prác Aristotelových. Skladá sa zo 4 zväzkov a má spolu asi 3500 strán. Ozdobujú ho obrazy najlepších vtedajších maliarov, medzi ktorými je aj Albrecht Dürer. Živočíchy sú rozdelené podľa Aristotelovej klasifikácie. Neopisuje v nich len stavbu tela, vlastnosti a zemepisné rozšírenie jednotlivých zvierat, ale aj ich praktický význam pre medicínu a kuchárstvo. Treba si uvedomiť, že v dobe, kedy dielo vyšlo, sa zvieratá rozdeľovali aj na jedlé a nejedlé. A to, svojím spôsobom, sa pretavilo aj do súčasnosti. Gesner postupoval teda podľa Plinia. Kniha je akási encyklopédia živočíšnej ríše, pričom zástupcovia každej skupiny sú usporiadaní abecedne. Doposiaľ by bolo všetko v poriadku. Lenže… Gesner sa celkom nezbavil starých predsudkov a uviedol niekoľko priam neexistujúcich podivných druhov (napr. morského mnícha, ktorý bol napoly ryba a napoly mních alebo zubaté veľryby, ktoré sa vrhali na lode alebo jednorožec). Možno ho, s trochou nadsázky označiť aj za vedca s príliš bujnou fantáziou. No pravda je kdesi inde. Gesner opísal aj zvieratá, ktoré dnes tak radi a často zahrňujeme do skupiny fantazijné stvorenia. Pravdou ale je, že Gesner len skopíroval množstvo týchto vymyslených vodných stvorení z ranej mapy severnej Európy, hoci sám tak trochu pochyboval o ich existencii. No i tak ich zaradil do svojho diela.

Gesner sa ale nevenoval iba živočíchom. Bokom nezostal ani svet rastlín a botaniky. Hoci základná botanické práca Opera botanica (Botanické práce) zostala aj po jeho smrti v rukopise a vyšla tlačou až v rokoch 1753 – 1759. Po jej vydaní sa ale ukázalo, ako Gesner predstihol v botanike svoju dobu, v ktorej žil. V tejto práci totiž jasne sformuloval pojem rodu a druhu a vypracoval základy binomickej nomenklatúry (dvojmenného pomenovania), ktoré zostalo sa používať až do terajších čias.

Autor: Štefan Č., zdroj: redakcia, Titulný obrázok: 

Odporúčané články:

Aj toto sa dialo v roku 1937. 9 ročné dievča sa vydalo za 22 ročného muža Svadba v 16tich rokoch: 7 faktov o Marilyn Monroe, ktoré ste nevedeli Keď Lepra v Číne požierala ludí Roman (45): Moja žena číta moje správy v mojom mobile. Zistila aj to, čo som nechcel Kvôli vojne na Ukrajine Rus pobodal Čecha! Skutočný duchovný príbeh: Sviečka na hrobe Putin nechal v roku 1999 zavraždiť stovky Moskovčanov, aby sa dostal k moci. Čo ešte prezradil bývalý šéf KGB?