Legendárny rozhovor s Radimom Uzlom: Človek je od prírody muž alebo žena. Nenechajte sa ani od Facebooku odhovoriť!

Vidíme, že sociálne siete rozširujú tradičné poňatie pohlavia občanov. Toto šialenstvo nemá konca kraja. Milenci si možno začnú posielať formálne elektronické súhlasy na legálne sexuálne akty. Rodičia sa pomaly začnú báť láskať vlastné deti. Rozprávame sa so sexuológom a gynekológom Radimom Uzlom, doktorom medicíny, o tom, prečo (digitálna) samota, unisex…

Chceli by sme sa spýtať, pán doktor, ako je to v týchto hektických časoch, ktoré sa vymkli spod kontroly a sú bláznivé: Napríklad, keď športovkyňa podáva mimoriadne dobré výkony, zvádza to k myšlienke, že by mohla byť preoblečeným mužom.

Radim Knot: Túto myšlienku som mal už pred desiatkami rokov. Intersexuáli majú niekedy viac mužských hormónov, takže je logické, že potom podávajú lepšie výkony. V podstate si myslím, že dnešná spoločnosť si vymyslela obrovský omyl, že okrem mužského a ženského pohlavia existuje aj veľa iných pohlaví, ale to je hrubý nezmysel. Príroda to zariadila tak, že človek je buď muž, alebo žena. Človek môže mať prípadne tendenciu aktivovať rovnaké pohlavie, prípadne cítiť aj druhé pohlavie. Ale to sú veľké rozdiely a dnes sa to všetko hádže do jedného vreca – že vraj ide o človeka s neurčitým pohlavím. Myslím si, že je to nezmysel. Najväčšie škody tu napáchal internet a sociálne siete. Ľudia, ktorí môžu byť prípadne pomätení, sa zrazu začnú združovať a začnú si upevňovať svoje presvedčenie, ktoré je veľmi často úplne nesprávne. Potom to tak vyzerá. Je to rovnaké ako epidémia mentálnej anorexie. Anorektičky si navzájom posielajú všelijaké jedálne lístky, kde ráno nemajú nič, na poludnie nič a potom večer pokiaľ možno nič. Takáto diéta je určite inšpirujúca. Potom chudnú, až kým takmer nezomrú, a navzájom sa v tom podporujú.

Rovnako tak sa ľudia navzájom podporujú vo svojich odlišných pocitoch týkajúcich sa rodovej identity alebo dokonca politických názorov. Tu by mal mať hlavné slovo odborník, aby povedal, ako to naozaj je. Ja sa medzi nich stopercentne nezaradím, ale môžem povedať, že chromozomálne som schopný diagnostikovať muža a ženu.

Chromozómy sú jasným dôkazom. Predtým však v športe existovalo len vonkajšie posúdenie toho, či je športovec muž alebo žena. To, čo komisia videla, vraj v niektorých prípadoch nebolo dostatočne presvedčivé, pozri prípad bežkyne Caster Semenyaovej. A čo hermafroditizmus?

Rozhodujúcim faktorom je pohlavná žľaza – buď máte semenníky, alebo vaječníky. Tu sú karty celkom jasne rozdané. Môžu sa však vyskytnúť rôzne prirodzené chyby, ktoré môžu pôsobiť ako intersexuálne, ale toto pohlavie zostáva ako také. Márna sláva, pretože neexistuje stopercentný hermafrodit. Môže byť jedinec zároveň mužom aj ženou? Buď je to jedno, alebo druhé.

Jedno pohlavie jednoducho vždy prevláda.

Samozrejme, že áno. Aj v orientácii. Chromozomálne pohlavie a pohlavie pohlavných žliaz je jasné, ale potom je tu orientácia, ktorá sa môže líšiť. Dokonca aj homosexuáli, aby si to „skomplikovali“, môžu niekedy loviť v heterosexuálnych vodách, Aby vyzerali zaujímavo, začnú si nahovárať, že majú vlastne neurčité pohlavie, že potrebujú tretí záchod, na ktorý by mohli chodiť. Myslím si, že to všetko je len akési prikrášľovanie. Pohlavie sa však dá sexuologicky diagnostikovať celkom jasne. A orientácia? Poznám veľa lesbických žien, ktoré si po výchove detí našli priateľku. Nakoniec vždy udrie hodina pravdy…

S týmto tretím pohlavím sa dnes politicky takmer žongluje. Ba čo viac, kedysi sa o tehotnej žene hovorilo mäkko ako o tehotnej žene, ktorá chodí s vývodom pod srdcom, ale dnes sa umelo uvádza, že ide o tehotnú osobu. Tehotná žena by sa možno mohla uraziť, keby sme ju označili ako tehotnú…

To je extrémny pohľad. V poslednom čase mám dojem, že to už nie je také ostré. Pamätám si, ako pred 6-7 rokmi prišli s neurčitým pohlavím atď. Tieto výmysly lekárska veda odmietla, preto neurčitý rod vrátane „tehotného muža“. Je to celkom jednoznačne tehotná žena. Muž ešte nikdy neotehotnel, ak je niekto tehotný, musí to byť žena. O tom nie je najmenší spor.

Videli sme filmy s Arnoldom Schwarzeneggerom. Porodil dieťa cisárskym rezom. Je to len čistá fantázia?

Tieto prípady sú známe, ale treba ich vysvetliť. Existujú operácie na zmenu pohlavia: ak máte v USA veľa peňazí, môžete sa stať ženou ein, zwei, drei. V Českej republike to zatiaľ nie je možné. Niekedy môžete za peniaze urobiť čokoľvek. Lekári môžu zmeniť ženu na muža. Ak pacientka nemá dosť peňazí, nechajú jej maternicu. Žena vyzerajúca ako muž potom porodí dieťa a je z toho cirkusová senzácia. Bulvárne médiá na niečo také čakajú – muž porodí dieťa. Je to nezmysel, je to nepodarená operácia na zmenu pohlavia.

Do biológie vstupuje politika: nakoľko by mohli mať pravdu konšpiračné teórie, podľa ktorých sa karta pohlavia používa v snahe ovládnuť západného jedinca, vytrhnúť ho z rodinných väzieb, zotročiť ho, urobiť z neho poslušnú jednotku? Jednotku, ktorá hlasuje vo voľbách a slepo nakupuje v supermarkete?

Akonáhle sa politika začne miešať do biológie, myslím si, že je to vždy zlé, malo by to byť čierne – čierne, biele – biele. Vždy si niekto varí polievočku na úkor všelijakých kvázi senzácií. V tom vynikajú najmä rôzne militantné feministky. Ide aj o peniaze. Pozrite sa na všetky tie peniaze, ktoré sa investujú do rodových štúdií. Je zaujímavé, že tieto štúdie študujú najmä ženy. Zdá sa, že muži sa o to veľmi nezaujímajú. Niekedy čítam všelijaké názvy dizertačných prác na Fakulte rodových štúdií. Napríklad „Sexuálna orientácia Hurvínka a Spejbla“, skúmajú, či Krtko nie je Krtko. Veď hrdina so špachtľou a prestrojením by mohol byť aj pani Krtková; podľa nich by to bola škoda nevyužiť! Do problému umne zamiešajú aj lingvistiku so všetkými tými kvapkami a rodmi. Podľa mňa je to nezmysel. Rozumní ľudia sa vždy vyhýbajú všetkým týmto kvázi bojom a nezmyselným teóriám. Ale ľudí to láka. Len čo sa niekto dozvie, že okrem mužského a ženského rodu existuje ešte minimálne 5 ďalších rodov, kto by to s radosťou nečítal, keď je to úplná blbosť.

Na internete sú videá, na ktorých muži, ženy, deti lezú po horských dráhach. Ženy na rozdiel od mužov na všetkých druhoch katapultov takmer nikdy neomdlievajú. Kričia, ale potom sa na všetkom smejú. Muži sa správajú zbabelo, ako totálni poserovia. Nie je dnešná doba o tom, že muži žijú s posilneným ženským princípom a ženy sa už aj v domácnosti správajú ako riaditeľky veľkých firiem?

Ženské pohlavie bolo vždy silnejšie. Muži sú slabším pohlavím. Vždy. Neradi to počúvame, ale je to pravda. Mám oveľa kratšiu dĺžku života. Máme viac chorôb. Sme náchylnejší na stres. Žena je opatrovateľka. Prekvapuje ma, že to nerady počúvajú aj ženy. To, že kričia (nielen pri jazdách – katapultoch a centrifúgach), je súčasťou ženskej hystérie, ale ani muži nie sú voči hystérii imúnni. Od nepamäti bol muž lovcom a žena ochrankyňou krbu. Je to klišé, ktoré má skutočný obsah. Žena sa musela starať o domácnosť, zapaľovať krb, obsluhovať deti. Muž chodil na lov. Na poľovačke, často v lese, sa muži strácali, nič nechytili. Pekne sa porozprávali. Vrátili sa domov a mali pripravenú večeru, ale väčšinou boli aj hrdinskými lovcami. Skrátka, v tučných knihách sa píše o mužskom a ženskom mozgu, o ich rozdielnych povahách. Takí sme sa už narodili. Ako červená niť sa tiahnu vedecké spory o tom, či sa žena stáva ženou preto, že jej je táto rola vnútená, že sa ju musí naučiť „vo vlastnom záujme“… Vôbec to nie je pravda. Už sa tak narodila, jej mozog je už tak napojený. Je lepšia ako zdravotná sestra, ako opatrovateľka. Prečo si myslíte, že je desaťkrát viac zdravotných sestier ako bratov? Žena má k tomu sklon. Normálny muž na novorodencov kašle. Keď to niekde povie, asi ma zastrelí, nerád to počuje, a pritom to vždy platilo, asi to má byť dosť revolučné, že áno, žena je najlepšia osoba na starostlivosť o novorodenca!

Muži omdlievajúci na pôrodných sálach…

Muž nemá na pôrodnej sále čo robiť. Je to taká móda natáčať pôrody na video.

Myslela som to tak, že muži pri pôrodoch omdlievajú, ženy sú psychicky stabilné v profesiách ako súdna patológia. Opäť z toho vyplýva, že žena je psychicky odolnejšia ako muž. Sme pri otázke, či ženy vôbec potrebujú poéziu?

Niečo je prirodzený inštinkt, niečo štylizácia. Je to otázka toho, čo sa od muža očakáva. Každý sa snaží naplniť a uspokojiť spoločenskú objednávku. Muž má byť hrdina, muž nesmie plakať, muž musí byť húževnatý atď. Žena, ktorá je nežná, žiada nežné slová, vyznania lásky… Nie je tam ani zrnko, ktoré by nebolo trochu pravdivé. Ale opäť to neplatí stopercentne. Príroda je rôznorodá. Každý z nás je individualitou sám pre seba. Niečo prevláda viac u mužov, niečo u žien. To, že by občas niekto nemal svojimi požiadavkami alebo schopnosťami zablúdiť do oblasti opačného pohlavia, je tiež nezmysel. Určite sa to úplne nevylučuje. S veršami sa nedá nič pokaziť. Otázkou je, či sa vám to podarí…

Má teda dnešok problém? V správach počúvame, že hyperkorektnosť je pre každého výhodná. V USA sa šesťročný chlapec pred rokmi v materskej škole pobozkal s rovnako starým dievčaťom. Pomohlo len to, že rodičia poznali dobrého právnika, ktorý dieťa takpovediac vysekal.

Nedávno som sa oboznámila s niektorými školskými pravidlami našich škôl a takmer sa mi zježili vlasy hrôzou. Predstavte si, že v niektorých školách je zakázané, aby sa učiteľ dotkol dieťaťa. Nie že by ho nesmel plieskať, to je logické; v škole sme mali ukazovák, nikto ním nikdy nič nedal najavo. S tou palicou nás rezali ako žito. Vidíte, prežil som a som zdravý. Ale on nesmie ani pohladiť dieťa. Dnes sa otec bojí posadiť si dospievajúcu dcéru na kolená a pohladiť ju, aby ho neobvinili zo sexuálneho zneužívania maloletých. To je nezmysel. Zabudli sme sa dotýkať. Táto spoločnosť zabudla na úlohu intímneho kontaktu v rodine. Veď sme sa vždy objímali, bozkávali. To všetko je teraz preč. Ak to niekto robí, robí to tajne, stále má výčitky svedomia, aby to nebolo niečo nemravné. V tomto prípade sa naša spoločnosť vzdialila od prirodzenosti. Na novej generácii sa to môže trochu podpísať. V poradni pre tehotné ženy som svojim klientkam (kedysi sa volali nastávajúce mamičky) dávala najavo pozitívnu účasť tým, že som ich objala okolo pliec, dotýkala sa ich, aby som im ukázala ochranný komplex „nebojte sa, mamička, pomôžem vám v pôrodnici, pôrod pôjde ako po masle“. No to je v dnešnej dobe nemožné. Kto to dnes v Amerike skúsi? Môžem sa ako lekár hrabať vo všetkých otvoroch matkinho tela, ale vziať ju okolo pliec? To nemám v popise práce. To je obťažovanie. To je obťažovanie: „Chcel som sa dotknúť.“ Je to jednoducho smiešne, do akých extrémov v súčasnosti zachádzame.

Prečo sa to deje v libertariánskych USA?

Už otcovia pútnici boli extrémne puritánski. Deje sa to. Hovorí sa, že človek má byť bohabojný. Človek sa má báť Boha, ktorý si vynúti určitú morálku. Takže náboženstvo istým spôsobom prispieva k puritánskemu statusu quo.

Ešte k mužom a ženám – ženy si môžu intelektuálne odpustiť. Muži nie. Opäť veľmi mätúca skutočnosť. Má zmysel napríklad písať valentínske básne svojmu šéfovi v práci? Bude mať radosť?

Opäť je tu ten verš. Myslím, že určite bude šťastná. V každom prípade môžete skúsiť zistiť, či je skutočne šťastná, alebo či prijíma svoju spoločenskú rolu, ktorá predpokladá takúto radosť. Dajte si však pozor na štylizáciu. Všetko s mierou. Každý človek je koniec koncov individualita. Nemôžete všetkých hádzať do jedného vreca. Sme rôznorodí. Vzájomné hľadanie a prispôsobovanie sa, vychádzanie si v ústrety, tolerancia – to je soľ zeme, ktorá vedie k šťastiu.

Na záver otázka pre nás, pre všetkých pobláznených mužov: Kto sú všetci títo mediálne vychvaľovaní sexuálni giganti a virtuózi lásky (sexu)?

To je vylomenie dverí… Že existuje človek so všetkými piatimi P, že neexistuje takýto idol, ktorý by bol naším univerzálnym vzorom. Máme pozitívne, negatívne vlastnosti. Len sa neporovnávajte s informáciami na sociálnych sieťach. Tam si každý píše, čo chce. Kecy sú niekedy také obrovské. Práve teraz sedím nad správou o pôrode s pôrodným plánom. Žena si z internetu vypisuje, čo všetko by jej mali zdravotníci pri pôrode zabezpečiť. Potom to požaduje. Ale pôrod je taká individuálna udalosť, že sa nedá zostrihať podľa šablóny, nie je to hotelový servis all inclusive – ani bedrový blok, ani čuchanie rajského plynu a ktovie čo ešte. Tieto veci nie sú individuálne indikované pre každého. Väčšinou sa však o tom píše na sociálnych sieťach, kde sa všetci hecujú a potentujú, alebo si ženy pýtajú pre seba niekedy holé nezmysly: že majú placentu zjesť, že ju majú zakopať pod jabloň, aby sa z nej rodili zázračné jablká.

V novinách som sa dočítal, že sa plánuje výstavba pôrodnice, do ktorej bude mať lekár zakázaný vstup, aby nakoniec nepokazil pôrod matky. Vždy sú v tom peniaze. Ľudia sú ochotní zaplatiť prehnané sumy za vízie, ktoré som práve načrtol. Pôrodníctvo v nemocnici bolo medicínskym pokrokom druhej polovice 20. storočia. Radikálne znížila úmrtnosť dojčiat, novorodencov a matiek. A teraz títo ľudia na sociálnych sieťach útočia na veci o pôrode na poli, doma vo vani alebo na strome. Sociálne médiá tomu nahrávajú. Bolo by to ako starý vtip pôrodníkov, že porodíme, vyhodíme dieťa a začneme vychovávať placentu. Pán redaktor, verte mi, že tu z času na čas vidím niekoľko zdvihnutých placent. Inak v reálnom živote je vždy dobré stáť oboma nohami pevne na zemi a nepúšťať sa do takýchto rôznych fantazmagórií.

Ďakujem za rozhovor.

Názor autora sa nemusí zhodovať s názorom redakcie

Rozhovor viedol Vladimír Franta. Rozhovor vyšiel pred pár rokmi na zrušenej stránke sputniknews. Titulná fotografia: Wikimedia Commons/Public Domain