Vedci objavili „elixír mladosti“ celkom náhodou. Známy enzým spomaľuje starnutie o 50 %
O štúdii uverejnenej v časopise Current Biology informoval denník Jerusalem Post. Ako sa už v histórii viackrát ukázalo, najlepšie
O štúdii uverejnenej v časopise Current Biology informoval denník Jerusalem Post. Ako sa už v histórii viackrát ukázalo, najlepšie objavy sa robia náhodou a v tomto prípade to nebolo inak. Vedci z Virgínie v USA sa vo svojom výskume zamerali na spomínanú autofágiu.
Doteraz bola populárna a všeobecne prijímaná teória, že ľudské bunky sa časom stávajú náchylnejšími na rôzne mutácie, čo ich nakoniec poškodí a postupne zabíja. V preklade, telo začína starnúť.
Autofágia je proces, ktorý toto poškodenie napravuje odstraňovaním poškodených a nefunkčných častí bunky. Ide teda o formu omladzovania buniek. Nová štúdia však naznačuje, že odpoveď sa skrýva v enzýme alkoholdehydrogenáza, ktorý hrá vedcom do karát. Ide o dobre preskúmaný enzým, ktorý upútal pozornosť svojou schopnosťou rozkladať etanol, vysvetľuje UVAToday.
Ukazuje sa však, že tento enzým dokáže ešte jednu podstatnú vec, a to zvrátiť poškodenie spôsobené glycerolom a glyceraldehydom, ktoré sú prirodzenými vedľajšími produktmi tukov.
V ľudskom tele sa postupne hromadia spolu s tukmi a ich koncentrácia je najvyššia najmä v neskorších fázach života, počas ktorých naše telo ukladá väčšie množstvo lipidov.
Tímu vedcov pri výskume pomáhal bežný červ Caenorhabditis elegans, známy ako háďatko. Vďaka svojej genetickej podobnosti s človekom však tieto malé hlísty získali už dve Nobelove ceny. Namiesto spustenia autofágie však autori štúdie dokázali u hlístov pozorovať predĺženie života až o 50 % vďaka vylučovaniu spomínaného enzýmu.
Tento výkon sa výskumníkom podarilo dosiahnuť vďaka metóde nazvanej AMAR – Alcohol and alcohol-dehydrogenase-mediated anti-aging response (alkoholom a alkoholdehydrogenázou sprostredkovaná reakcia proti starnutiu). Pomocou tejto metódy sa výskumníci zamerali na gén adh-1.
Treba však dodať, že napriek genetickej podobnosti nemusia byť výsledky pozorované u hlístovcov rovnaké u ľudí. Tím Eyleen Jorgeliny O’Rourke, hlavnej autorky štúdie a univerzitnej výskumníčky špecializujúcej sa na cytológiu, však tvrdí, že metóda, ktorú použili, funguje aj na ľudských modeloch.
„Tento objav bol neočakávaný. Vychádzali sme z veľmi dobre podloženej hypotézy, že tajomstvom dlhovekosti je aktivácia procesu omladzovania buniek nazývaného autofágia, a nakoniec sme našli doteraz neznámy mechanizmus predlžovania života,“ uviedla autorka štúdie Eyleen Jorgelina O’Rourke.
Dodala, že tento výskum, dúfajme, zvýši záujem o používanie metódy AMAR, ktorá by mohla v budúcnosti celkom ľahko predĺžiť život pacientov.
Autor: Stanislav M., zdroj: Jerusalem post, Titulní obrázek: Pixabay.com/aetaylor