Ako sa Vikingovia stravovali na lodiach?
Portál Vikinges píše: "Keďže na vojnových lodiach doby vikingskej nebolo ohnisko, bolo nepravdepodobné, že by kuchár mohol na palube
Portál Vikinges píše: „Keďže na vojnových lodiach doby vikingskej nebolo ohnisko, bolo nepravdepodobné, že by kuchár mohol na palube pripravovať teplé jedlá. Nórske právne texty však obsahujú nariadenia o troch denných výpravách kuchára na breh: jedna na zber vody a dve na prípravu jedla. Toľko vylodení bolo možných preto, lebo pokiaľ to bolo možné, vojnové lode sa orientovali podľa bodov pozdĺž pobrežia.“
Vlastné jedlo, ktoré sa jedlo na lodi, sa nazývalo nest, farnest alebo hafnest a pozostávalo z kaše pripravovanej vo veľkom nitovanom hrnci. Tento druh hrnca sa našiel v lodných hroboch, Tune a Oseberg.
V ságe Magnusa Erlingssøna sa uvádza, že okrem kaše patrili k lodným zásobám aj múka a maslo. Niekedy si na palubu brali sušené plátky najtučnejších kusov halibuta, sušené tresky a chlieb. Varené alebo pečené mäso bolo súčasťou zásob len zriedkavo a len vo výnimočných situáciách, keď bola povolená porážka hospodárskych zvierat.
Podľa zákona bolo množstvo potravín pre 12 mužov na 14 dní jedna lodná libra jačmennej múky a tri trepundslaupar s maslom. To zodpovedá dennej dávke 880 gramov múky a 285 gramov masla. To je niečo viac ako kilogram potravín na osobu, čo možno považovať za pomerne veľa; približne toľko, koľko človek potrebuje na značnú fyzickú aktivitu.
Autor: Stanislav M., zdroj: Vikinges, Titulný obrázok: Pixabay.com/AdamMalycha