Celosvetovo známy spevák Moby: Zachráňte ľudstvo! Šokujúce fakty

Pred pár rokmi som sa rozprával s Alom Gorom (áno, chválim sa). Položil som mu veľmi jednoduchú a priamu otázku: „Chov hospodárskych zvierat spôsobuje približne 18 percent plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy. Prečo ste sa o tom nezmienili vo svojej knihe alebo vo filme?“

Odpovedal so znepokojujúcou úprimnosťou. Nepamätám si to doslovne, ale povedal: „Pre väčšinu ľudí je úloha hospodárskych zvierat pri zmene klímy príliš nepríjemnou pravdou.“

Máme radi živočíšne produkty. No, vy máte radi živočíšne produkty. Som vegánom už 28 rokov, takže si úprimne ani nepamätám, ako chutia.

Ale vo všeobecnosti sa zdá, že ako druh máme radi živočíšne produkty. Veľa z nich.

Teda… v USA každý rok „vypestujeme“ a zabijeme zhruba 10 miliárd hospodárskych zvierat. Na celom svete vykrmujeme a zabíjame približne 56 miliárd zvierat ročne. Ak si to spočítate, znamená to, že každú sekundu zabijeme 1 776 zvierat na jedlo. A to ani nezahŕňame ryby a iné morské živočíchy.

Ale aj keď som vegán z etických dôvodov, nechcem o nich písať. Chcem písať o tom, ako nás chov dobytka zabíja a ničí našu planétu.

Viem, že to znie ako ľavicová hyperbola. „Zabíja našu planétu!“ Ale niekedy hyperbola nie je hyperbola. Niekedy je hyperbola len holá pravda. Začnem zmenou klímy.

Organizácia Spojených národov vydala opatrnú správu, v ktorej tvrdí, že chov hospodárskych zvierat spôsobuje približne 18 percent skleníkových plynov. To je pre porovnanie viac ako všetky autá, lode, autobusy, nákladné autá, motorky a lietadlá na planéte. Spolu.

Ale my milujeme naše zvieratá. Prinajmenšom ich chov a zabíjanie. Takže robíme akýsi výmenný obchod: živočíšne produkty za klimatické zmeny.

Klíma je komplikovaná. A jej zmena je komplikovaná. Ale úloha chovu hospodárskych zvierat pri zmene klímy je jednoduchá.

A čo hladomor? Na planéte žije viac ako 7 000 000 000 ľudí a mnohí z nich sú veľmi, veľmi hladní. Článok za článkom a kniha za knihou kladú túto otázku: „Ako nakŕmiť planétu so 7, 8 alebo 9 miliardami ľudí?“

Diskusia sa týkala umelých hnojív, genetickej modifikácie a ornej pôdy.

Tu je však bolestne jednoduchá myšlienka: Prestaňte kŕmiť dobytok ľudskou stravou.

Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa, ktoré by nasýtilo niekoľko ľudí na niekoľko hodín, je potrebných približne 7,5 kg obilia. Pre porovnanie, 6,5 kg obilia nakŕmi 13 ľudí na väčšinu dňa.

„KAŽDÚ SEKUNDU KAŽDÉHO DŇA ZABIJEME 1 776 ZVIERAT KVÔLI JEDLU.“

Celosvetovo nemáme problém s hladom. Máme problém s dobytkom. Dávať zvieratám potravu a potom tieto zvieratá je trochu ako zohrievať si v zime dom ohňom v záhrade.

Keď už hovoríme o zime. Pred niekoľkými rokmi som sa unavený z chladných zím v New Yorku presťahoval do Kalifornie. Minulý rok sme mali v Los Angeles 362 nádherných slnečných dní. Na Vianoce bolo 26 stupňov a na oblohe nebol ani mráčik. Čo je skvelé, až na to, že Kalifornia a väčšina Západu teraz prechádza najhorším suchom v histórii.

Ako Kalifornčania sme boli vyzvaní, aby sme sa sprchovali kratšie a menej zalievali trávniky. To sú dobré nápady. Ale opäť si to porovnajme. Dlhé sprchovanie si vyžaduje približne 150 galónov vody. Zatiaľ čo na 150g hamburger je potrebných približne 15 000 až 68 000 litrov.

Viac ako 90 % kalifornskej vody ide do poľnohospodárstva. Niektoré jej priemyselné odvetvia s ňou zaobchádzajú veľmi zodpovedne. Napríklad na vypestovanie jedného kilogramu sójových bôbov je potrebných 820 litrov vody.

Iné odvetvia však spotrebujú nehorázne množstvo. Na kilogram kuracieho mäsa je potrebných 1 900 litrov a na kilogram bravčového mäsa 2 180 litrov.

„ZA SEBA BY SOM CHCEL UZAVRIEŤ DOHODU S KALIFORNIOU. OBMEDZÍM SVOJE SPRCHOVANIE A VY PRESTANETE PRISPIEVAŤ VODOU PRE DOBYTOK.“

Ja za seba by som rád uzavrel dohodu s Kaliforniou. Veľmi obmedzím svoje sprchovanie a vy prestanete prispievať vodou pre hospodárske zvieratá. Keby som len skočil do sprchy a rýchlo sa opláchol, mohol by som to znížiť pod 20 galónov. A po 132 umytiach by som spotreboval vodu, ktorá je potrebná na kilo hovädzieho mäsa.

Takže teraz už vieme, že chov približne 56 000 000 000 hospodárskych zvierat na našej planéte si vyžaduje veľa vody a obilia a tiež produkuje veľa metánu a oxidu uhličitého.

Tieto miliardy zvierat však produkujú aj odpad. Skutočne nechutný odpad, nielen neviditeľné plyny, ktoré otepľujú klímu.

Opäť sa pokúsme o porovnanie. Dobrí ľudia vo Filadelfii vyprodukujú ročne približne 1 000 000 ton moču a výkalov. A jedna, len jedna veľká farma ošípaných vyprodukuje ročne približne 1 600 000 ton moču a výkalov.

„JEDNA VEĽKÁ FARMA OŠÍPANÝCH VYPRODUKUJE O 600 000 TON VIAC MOČU A VÝKALOV AKO CELÉ MESTO FILADELFIA.“

Naše jazerá a rieky sú zamorené riasami. Naše podzemné vody sú znečistené. A hlavným vinníkom sú hospodárske zvieratá.

Týchto 56 miliárd zvierat každoročne vylúči tony a tony výkalov a moču. Trikrát viac ako ľudia.

Okrem toho, že znečisťujú zdroje pitnej vody, znečisťujú aj naše domovy. Štúdia Arizonskej univerzity zistila, že v kuchyni priemerného nevegetariána je viac zvyškov výkalov a odpadu ako v jeho záchodovej mise. Hlavne kvôli mäsu v ich domácnostiach.

Keď sa s ľuďmi rozprávam o hospodárskych zvieratách a jedení mäsa, často mi hovoria, že mäso je lacné. A ono je. Ale len preto, že je vo veľkej miere dotované z našich daní. V Spojených štátoch každoročne vynakladáme miliardy dolárov na priame a nepriame dotácie pre mäsový a mliekarenský priemysel. Miliardy dolárov z našich daní dotujú produkt, ktorý ničí životné prostredie a decimuje naše zdravie.

Dotujeme obilie, ktorým sa kŕmi dobytok. Dotujeme vodu, ktorá sa používa pri výrobe mäsa. My, daňoví poplatníci, dotujeme chov dobytka.

A čo za to dostávame? Dostávame plyny, ktoré menia klímu. A dostávame bilióny kilogramov živočíšneho odpadu, ktorý znečisťuje naše jazerá, rieky a nádrže. Dostávame konečný produkt, ktorý spôsobuje rakovinu, cukrovku, srdcové choroby a obezitu.

A to najlepšie na záver. Dostávame aj zoonotické choroby.

„Zoonotické“ je smiešne a pekne znejúce slovo. Znie trochu ako vedecká sekcia zoologickej záhrady, kde zvieratá čítajú knihy a žijú na lodiach. Ale zoonózy nie sú ani smiešne, ani módne. O niektorých ste už možno počuli: E.coli, salmonela, SARS, vtáčia chrípka, ebola a dokonca aj niektoré staré evergreeny, ako sú kiahne alebo bežné prechladnutie.

Zoonotické choroby pochádzajú z hospodárskych zvierat a v mnohých prípadoch aj z ich chovu.

zdroj: NYTimes, Washingtonpost, Titulný obrázok: Uncensored Interview – Flickr, CC BY 2.0