Partizánka Oľga Františáková, ktorej príbeh je je dodnes zaujímavý pre veľké množstvo bádateľov

Životný príbeh Olgy Františákovej je dodnes zaujímavý pre veľké množstvo bádateľov zaoberajúcich sa druhou svetovou vojnou. Bohužiaľ, jej príbeh sa často stráca pod vrstvami neprávd a lží.

Oľga sa narodila 18. marca 1926 v obci Dedovo (Дийда, okres Berohovo) v Podkarpatskej Rusi (dnešná Ukrajina, 55 km juhovýchodne od Užhorodu) ako druhé z troch detí žandárskeho seržanta a talianskeho legionára Františka Františka z Lidečka a jeho manželky Ireny, rodenej Lidečko. Gazdagovia z Dědova. Oľga začala navštevovať základnú školu v rodnom Dedove, ale kvôli vzniku Slovenského štátu a okupácii Podkarpatskej Rusi maďarskými vojskami si musela dokončiť vzdelanie na Morave. Ich odchod z rodnej obce bol už dramatický, keď sa na ich vlak strieľalo na slovenskom území. Františákovci najprv bývali u príbuzných v Lidečku, potom sa presťahovali do Zádveříc č. 209 a až v roku 1942 sa presťahovali do podnájmu v hostinci v Uble č. 3.

Po absolvovaní základnej školy zostala Olga doma a príležitostne pomáhala v hostinci. Na príkaz úradu práce začala pracovať pre firmu Baťa, neskôr ako chyžná vo Vizoviciach. Žiadna z prác sa jej však nepáčila, a tak sa rozhodla ísť k sestre Gizele do Prahy, kde pracovala v snack bare U Vašíčků, neskôr Na Rybníčku. S najväčšou pravdepodobnosťou tam pracovala nelegálne a keďže sa dozvedela, že ju hľadá úrad práce v Zlíne, opustila Prahu a vrátila sa do obce Ubla. Odtiaľ odišla k babičke do Dedova a cez protektorátnu hranicu na Slovensko sa jej podarilo prekročiť až na tretí pokus. Po nejakom čase ju zatkli maďarskí žandári a v máji 1944 ju odovzdali gestapu v Zlíne, kde sa musela hlásiť každých 14 dní.Po vypuknutí Slovenského národného povstania išla Oľga navštíviť svojich príbuzných do Lidečka a opäť sa chcela pokúsiť prekročiť hranice Protektorátu, ale boli oveľa lepšie strážení. Možno aj preto sa zoznámila s členom gestapa Janom Jandom. Možno si myslela, že vďaka milostnému vzťahu s Jandou bude môcť prekročiť strážené hranice. Po nejakom čase zistila, že Janda jej nepomôže, a tak sa dohodla s nájomcom Staničnej reštaurácie Hornolideč, ktorý pre ňu zabezpečil transfer v zapečatenom vlaku so slovenskými financiami.

Zadržala ju partizánska hliadka pri obci Rajec a predviedla pred veliteľa Janka Ušiaka. Po úspešnom absolvovaní výsluchu bola prijatá do partizánskej jednotky. Už na území Protektorátu, po prestrelke pri Čertovom mlyne a zničení partizánskeho bunkra pri Kněhyne, sa Oľga vydala spolu s budúcim veliteľom oddielu Josefom Houfekom a juhoslovanskou Matou do regiónu Vsetín do obce Seninka, kde sa stretli s ďalšími partizánmi: Ladislavom Vernerom, Lexom, Simeonom Žukovom, Prokopevom a Crhou. Celkom spolu nevychádzali a Lexa sa dokonca Houfkovi vyhrážal, že ho zastrelí, ak sa bude naďalej správať veľmi hrubo.

Nakoniec sa však sformovala jedenásťčlenná skupina, ktorá sa v decembri 1944 vydala cez Lutoninu (kde dostali červenú zástavu, ktorú dostal Žukov), Zádveřice do Březůvky. Cestou do Halenkovíc, kde chceli ukradnúť autobus a ísť na Českomoravskú vrchovinu, narazili pri obci Jalubí na nemeckú hliadku a členov gestapa. Počas bojov Crha a Maťo ustúpili späť do obce Slavitínky, zvyšok smerom na Žlutavy, odkiaľ postupovali do Chribských lesov. 9. januára 1945 Josef Houfek, Oľga, Ladislav Verner a Simeon Žukov založili v Nemochoviciach partizánsku jednotku Oľga, ktorej veliteľom bol Josef Houfek a za jeho zástupcu bola zvolená sama Oľga (presná cesta postupu je tu).

Viac info na fronta.cz, zdroj obrázok Fronta.cz

Odporúčané články:

Urbex: Z týchto miest mrazí. Čo urobia šialenci pre dobrú fotografiu? Šokujúci objav: Tollund Man, Dán, ktorý zomrel pred 2500 rokmi Jennifer Anistonová roky trpela nespavosťou a námesačnosťou. Bola taká vyčerpaná, že požiadala o pomoc Slávni stroskotanci v celej histórii Lekár, ktorý študoval 5 000 prípadov ZBS, je presvedčený, že existuje život po smrti Nevypovedaný príbeh: Ako hordy komunistov znásilnili 2 milióny žien Trofim Lysenko: Údajný agrobiológ, ktorého bláznivé nápady o poľnohospodárstve boli do veľkej miery zodpovedné za milióny mŕtvych počas hladomoru