Zaujímavosti

Prvé skúsenosti s kolonizáciou Marsu skončili smrťou osadníkov

V roku 2019 sa rusko-americká posádka vrátila domov z ročného pobytu na ISS. Vesmírne agentúry Roskosmos a NASA sa

Prvé skúsenosti s kolonizáciou Marsu skončili smrťou osadníkov

V roku 2019 sa rusko-americká posádka vrátila domov z ročného pobytu na ISS. Vesmírne agentúry Roskosmos a NASA sa netaja tým, že to bol jeden z mnohých testov prípravy na let na Mars. Predpokladá sa, že ľudstvo sa bude pozerať na červenú planétu v nasledujúcich 15 až 20 rokoch a je potrebné pripraviť sa na všetky možné riziká, ktoré táto misia prinesie. V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj experiment Biosphere 2, ktorý súvisel aj s letom na Mars a uskutočnil sa v USA začiatkom 90. rokov minulého storočia.

V arizonskej púšti bol postavený uzavretý ekosystém s názvom Biosphere 2, aby sa zistilo, či ľudia môžu prežiť v umelo vytvorenom prostredí. Financoval ju miliardár Ed Baas, ktorý do nej investoval 400 miliónov dolárov. Jeho veľkolepým projektom bolo otestovať nielen možnosť kolonizácie Marsu, ale aj možnú výstavbu bezpečných útočísk, ak by našu planétu postihla globálna katastrofa.

Biosféra 2 pozostávala z pavilónov s rôznymi klimatickými pásmami (tropický prales, púšť, more, savana, mangrovníky) a bola obývaná viac ako tromi tisíckami druhov rastlín a živočíchov. Expedícia pozostávala zo špičkových vedcov z rôznych oblastí a na začiatku experimentu si mnohí mysleli, že ich čakajú dva roky nádhernej dovolenky v raji. V skutočnosti osem vedcov mnohokrát balansovalo na hranici života a smrti.

„Až tam som si uvedomila, že som súčasťou biosféry,“ povedala Jane Poynterová, jedna z členiek výskumného tímu. „A to nie sú abstraktné slová. Oxid uhličitý, ktorý som vydýchol, bol absorbovaný listami sladkých zemiakov. Zjedla som toľko sladkých zemiakov, že nakoniec sa moja šupka zmenila na oranžovú a uhlík zo sladkých zemiakov sa stal mojou súčasťou. Dalo by sa povedať, že som jedol ten istý uhlík znova a znova. V skutočnosti som jedol sám.“

Niekoľko týždňov po začatí experimentu sa zistilo, že množstvo kyslíka v obytných kapsulách nevysvetliteľne klesá. Za niekoľko týždňov došlo k „hladovaniu“ kyslíkom. Dizajnéri netušili, že veľké množstvo kyslíka spotrebujú baktérie, ktoré boli hojné v úrodnej pôde. Okrem toho kyslík reagoval s betónovým obložením vo vnútri biosféry a usadil sa na stenách vo forme uhličitanu vápenatého.

Kolonisti sa spoliehali na „zelené pľúca“ – vždyzelené rýchlo rastúce stromy – aby urýchlili proces fotosyntézy – aby ich zachránili. Autori projektu však zabudli na veľmi dôležitý faktor – vietor. Bez jeho pôsobenia sa vetvy nemohli pohybovať a postupne sa stali oveľa krehkejšími a zlomenejšími. Potom sa začali rúbať celé stromy. V súvislosti s vyššou koncentráciou oxidu uhličitého začali vymierať prvé živočíšne druhy a postupne vyhynula väčšina obyvateľov živočíšnej farmy vrátane všetkých opeľovačov. Naproti tomu mravce a šváby sa výrazne rozmnožili. Šestnásť mesiacov po začatí experimentu sa ľudia začali dusiť, najmä v noci, keď rastliny prestanú produkovať kyslík kvôli tme. Počas dňa kolonisti pociťovali chronickú únavu a apatiu. V jednom momente Dr. Roy Walford zistil, že si nedokáže zapamätať dve dvojciferné čísla. A v tom okamihu kolonisti požiadali „Veľkú Zem“ o pomoc a o dodávku čerstvého kyslíka, hoci to bolo v rozpore s poslaním experimentu.

Ďalším stálym spoločníkom všetkých zúčastnených bol hlad. Poľnohospodársky sektor bol schopný zásobovať iba 83 percent kolónie. Počas prvého roka kolonisti stratili v priemere 16 až 18% svojej pôvodnej hmotnosti. Po krádeži banánov zo špajze (ku ktorej sa nikto z vedcov nepriznal) bolo jedlo uzamknuté. Nedostatok potravy však mal aj pozitívnu stránku: účastníci experimentu mali nižšie hladiny cholesterolu, nižší krvný tlak a zlepšený metabolizmus.

Medzi kolonistami vypukla aj podmorská choroba a vzťahy boli na nízkej úrovni. Vyskytli sa aj menšie potýčky. Experiment bol dokončený, ale jeho účastníci prežili len vďaka núdzovým dodávkam potravín a kyslíka. V prípade pobytu na červenej planéte by to nebolo možné a kým by sa pomoc dostala ku kolonistom, všetci by už dávno zahynuli. Experiment prebiehal od 26.9.1991 do 26.9.1993.

Zdroj: procproto.cz, Titulný obrázok: Pixabay.com/simisi1

O Autorovi

admin

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *