Príbehy Slovensko

„Stavte si na šport!“ Alebo tenká hranica medzi zábavou a závislosťou

"Máš nudný život? Začnite tipovať, zbohatnite a dajte svojmu životu nový zmysel. Dokonca vám dáme štedrú sumu peňazí na

„Stavte si na šport!“ Alebo tenká hranica medzi zábavou a závislosťou

„Máš nudný život? Začnite tipovať, zbohatnite a dajte svojmu životu nový zmysel. Dokonca vám dáme štedrú sumu peňazí na stávkovanie zadarmo, a aj keď prehráte, vrátime vám váš vklad.“

To je posolstvo, ktoré sa vysiela v mnohých televíznych reklamách na športové stávky v takmer všetkých stávkových kanceláriách v krajine, v niektorých menej, v niektorých viac. Hranica medzi zábavou a závislosťou však môže byť tenká, píše Jana Sedláková vo svojom rozsiahlom a zaujímavom článku pre slovenský Denník N.

„Dlhé roky sa mi stávalo, že futbalový víkend bol zaujímavý a napínavý práve vtedy, keď som mal na čo tipovať. Nebolo to pre peniaze, ale pre vzrušenie,“ hovorí Tomáš, ktorý mal problémy so závislosťou a dodnes spláca dlh, ktorý mu vznikol pred desiatimi rokmi. (Tomáš nie je jeho pravé meno, redakcia Denníka N jeho identitu pozná, ale neuvádza ju kvôli citlivosti témy).

Bookmakeri finančne podporujú slovenský šport, sponzorujú ligy alebo konkrétnych športovcov. S touto podporou je však spojená dilema: pomáhajú stávky športu alebo mu škodia? A čo to spôsobuje stávkujúcim?

Rozhodnutie futbalovej extraligy, že od sezóny 2026/2027 už hráči nebudú môcť nosiť logo stávkovej kancelárie na prednej strane dresov, je pomerne jasným dôkazom, že si uvedomujú, že stávkovanie je spoločenský problém, hovorí autorka článku Jana Sedláková.

Tréner waleského klubu Swansea City Russell Martin zákaz privítal. „Keď som mal osem rokov, museli sme sa vysťahovať z nášho domu, pretože môj otec, ktorý bol závislý od stávkovania, ho prehral. Presťahovali sme sa a bývali sme oproti stávkovej kancelárii, čo bolo skvelé pre môjho otca, ale nie pre nás,“ povedal Martin pre BBC.

Pocit mužnosti: Výhra je ako orgazmus

Sedlák povedal, že pri stávkovaní ľudí paradoxne často nedržia nad vodou výhry, ale prehry. „Človek sa snaží vymazať predchádzajúce prehry. Je to fenomén takmer prehry, je to pocit, že to bola takmer prehra, a keď sa nabudúce budete viac snažiť, tak sa vám to podarí,“ vysvetľuje Lukáš Blinka z Ústavu psychologického výskumu Masarykovej univerzity v Brne, autor knihy Online závislosti.

Terapeut Josef Šedivý v rozhovore pre český Denník N predstavil skúsenosť tipujúceho trochu inak. „Viacnásobné orgazmy, hovoria klienti. A výhra je to najhoršie, čo sa stávkarovi môže stať. Stávky naslepo. Odchádzajú z herne – alebo skôr vypínajú mobil – s tým, že vyhrali päťtisíc korún, sú šťastní. Ale nemyslia na to, že keď začínali, mali desaťtisíc.“

Blinka dodáva, že stávkovanie a intenzívne športové zážitky poskytujú únik od skutočných problémov alebo nepríjemných emócií a nálad. „Je tu aj sociálny aspekt – byť súčasťou komunity alebo skupiny priateľov. Ale nepodceňoval by som ani rodový prvok. Pre niektorých mužov je stávkovanie spojené s určitým pocitom mužnosti,“ vysvetľuje.

Česká republika má (nešťastné) štatistiky

Podľa Súhrnnej správy o závislosti v Českej republike za rok 2021 odhaduje, že 5 až 15 % Čechov starších ako 15 rokov stávkovalo v kamenných prevádzkach a 3 až 17 % stávkovalo online. Samozrejme, neznamená to, že všetci sú závislí. Odhaduje sa, že závislosťou je ohrozených 10 až 20 percent tipujúcich. Slovensko takúto štatistiku nemá, upozorňuje Sedláková.

Ak však predpokladáme, že sú približne rovnaké ako v Českej republike, až 50 000 ľudí na Slovensku by mohlo byť vo vysokom riziku závislosti od športového stávkovania, čo však neznamená, že sa závislým stane každý. Výpočet predpokladá, že v krajine dvakrát väčšej ako Česká republika je vysokým rizikom vzniku závislosti ohrozených 80 až 100 tisíc ľudí.

Prežitie v tuneli

Závislý človek sa dostáva do tunelového myslenia alebo, odborne povedané, do prežívania. Hrám venuje čoraz viac času a energie a postupne zanedbáva činnosti, ktoré mu predtým prinášali potešenie. Aj keď robí niečo, čo ho predtým bavilo, už mu to neprináša také potešenie ako predtým.

Miroslav, ktorý už dva roky abstinuje, vystupuje v dokumentárnom filme Gambler, kde hovorí, že kvôli gamblerstvu stratil kontakt so svojimi blízkymi. Dokument pripravila Iniciatíva za zodpovedné hranie, ktorú založili stávkové kancelárie. „Čím viac som hral, tým viac som nechcel byť s nikým v kontakte, dokonca ani s tými, ktorí mi požičali peniaze. Vymýšľal som si scenáre, aby som sa s nimi nestretol, bál som sa, že si budú myslieť, že som si od nich požičal,“ povedal.

Bežná stávka je „len“ dve eurá

Denník N požiadal tri najväčšie slovenské stávkové spoločnosti Niké, Tipsport a Fortunu, aby mu poskytli údaje o tom, koľko stojí priemerná stávka. Konkrétne údaje novinám poslal iba Tipsport.

Väčšina ľudí u nich bežne vsádza len malé sumy. V roku 2021 a do marca 2023 to boli presne dve eurá za stávku, v roku 2022 to bolo 2,38 eura.

Redaktori Denníka N sa pýtali aj na priemernú výšku stávky – aj tá je ovplyvnená niektorými veľkými stávkami, ale nie až tak ako malé. Pre rok 2023, konkrétne do 23. marca, to bolo 16,45 eura. Podobne to bolo aj v prípade Tipsportu v roku 2022, keď to bolo 16,39 eura. V roku 2021 to bolo 14,06 eura, vysvetlila Jana Sedláková.

Na jednej strane toto číslo ukazuje, že väčšina ľudí nestavia sumy, ktoré majú potenciál zruinovať rodinné rozpočty. Na druhej strane to tiež neznamená, že človek, ktorý staví dve eurá, nemôže byť rovnako závislý ako ten, kto staví tisíce.

V rozhovore pre Denník N sa abstinujúci gambler, ktorý v súčasnosti vystupuje pod profilom Gambler’s Way na Instagrame, vyjadril, že okrem stávkovania vysokých súm vsádza aj jedno euro. „Bolo to o pocite z hry,“ povedal.

Poznámka redakcie: Ďalšie informácie o stávkových hrách a ich výhodách či rizikách vrátane komentárov známych športovcov k reklame v stávkovom priemysle vám prinesieme v našich ďalších článkoch.

zdroj: dennikn.sk, Titulná fotka: Pixabay.com/caltatum

O Autorovi

admin

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *