Tvrdý zásah

Ráno na porade sme všetci sedeli ako pena. Bodaj by nie. Veď sme sa pripravovali na najtvrdší zásah proti drogovej bande.

– Šéfe, – ticho som hlesol v mene celého kolektívu, ktorý sa bál tak zložitej úlohy. -–Mám jedno riešenie, ktoré veľmi, aby som sa odborne vyslovil, razantne zmetie zo stola všetky problémy spojené s úlohou nám zverenou.

Veliteľovi sa rozjasnili oči. Hoci nikdy mi neveril, predsa bol ochotný chytiť sa čo len slamky.

– Sem s tým, – zvolal hlasom plným nádeje.

– Šéfe, ak máme zasiahnuť, tak rázne. Preto by som navrhoval, aby sme okamžite zavolali šéfovi bandy, že sa ich chystáme prepadnúť! – vysvetľoval som trochu odvážnejšie.

– Čože? Toto?! – sklapol veliteľ.

– Šéfe, počkajte, nezúfajte a  nehádžte flintu tak povediac do žita. Ide o to, že ak ich my včas o zásahu upozorníme, jasnačka, že nikto nebude v centrále! Nie?

– No to je jasné, že nebude, ty kretén, – uľavil si veliteľ.

Nechal som ho v tomto radostnom rozmare, nech si, chudák, trochu uľaví, veď má toho na veliteľstve habadej.

– Šéfe, ak prehliadnem toho kreténa, tak o to nám ide, nie? – pokračoval som vo vysvetľovaní. – My tam prídeme a, ako ste už odborne povedali, nik tam nebude! A ak nik nebude, akcia bude nielen úspešná, ale aj nemusíme nikoho zobrať. A keď nebudeme musieť nikoho zobrať, nebudeme musieť nikoho vypočúvať. A keď nebudeme musieť nikoho vypočúvať, tak nebudeme musieť robiť zápisnicu. A keď nebudeme musieť robiť zápisnicu, nebudeme musieť dať žiadne podnety sudcovi, prokurátorovi a ktovie ešte akým, s prepáčením, kreténom!

Šéfovi sa pomaly vyjasňovala tvár, aby vzápätí hlesol: – No dobre, ale čo dáme do hlásenia?

– Šéfe, veď vy ste taká otvorená hlavička! Predsa, že sme rázne zasiahli a rozprášili a zlikvidovali sídlo drogového, joj, ako sa to dnes odborne vraví, hej, kartelu! Aj keď neviem prečo kartelu, keď tam karty nehrajú! – ironicky som poznamenal.

Šéf podišiel ku mne a nežne ma objal a už aj bral mobilný telefón, naše najmodernejšie zásahové technické zariadenie a vyťukával číslo, ktoré už roky dobre poznal.

– Šéfe, ozaj, aby som nezabudol. A keď už budeme tak rázne a nekompromisne zasahovať, nezabudnite zavolať aj nejakú súkromnú televíziu. Nech národ vidí, akí sme my policajti nielen aktívni, ale aj odvážni!

Šéf ma teraz nielen že objal, ale dal mi na čelo aj pusinku. Raz darmo, on vie vždy oceniť rady hodné postupu!

Autor: Samo Buk

Odporúčané články:

Nádherné archívne zábery. Tokyo 1913 – 1915 Dr. Fukushi Masaichi (1878 – 1956) bol zberateľom ľudskej kože, ktorý celé desaťročia cestoval po svete a hľadal najkrajšie a najvýznamnejšie tetovania do svojej zbierky Telá mimozemšťanov „Stavte si na šport!“ Alebo tenká hranica medzi zábavou a závislosťou 4 smrteľné čarodejnícke procesy, ktoré sa nekonali v Saleme Diabolské deti Mimozemšťania v Nice